| Zdroj | inZine |
| Datum | 7.10.1999 |
| Autor | Jaroslav Ridzoň / Zuzana Šulajová |
(Rozhovor s Janom P. Muchowom)
Povedz, prosím ťa, na začiatok, ako vznikla Ecstasy Of Saint Theresa...
Vznikla v roku 1991, teda v tej celkom pôvodnej zostave, čo boli vtedy traja ľudia. Ja na gitare, bubeník a basák. Najskôr sme mali kapelu, v ktorej som ja spieval, a po čase nám došlo, že je to asi blbosť. Tak sme si povedali, že sa treba poobhliadnuť po speváčke. Úplne náhodou sme sa vtedy dostali k Irene Libowic. Vydali sme si vtedy sami EP v Čechách, na ktorom boli štyri skladby. Na základe tohto EP s nami podpísalo zmluvu vtedy ešte fungujúce vydavateľstvo Reflex Records, ktoré vydávalo také veci, ako napríklad Tři sestry. Pre nich sme nahrali platňu Susurrate, ktorá vyšla v roku 1992 a pomohla nám dostať sa do Anglicka.
Ako prvej a takmer jedinej českej kapele sa vám podarilo dostať k Johnovi Peelovi a k nahrávaniu prestížneho John Peel Session v BBC. Ako?
Jednoducho. My sme mu do BBC poslali našu prvú EP Pigment a on z nej nejaké veci hrával vo svojich programoch.
Po nejakom čase sa Peel objavil v Prahe. Navštívil aj Reflex Records a pýtal sa na nás. Tí ľudia v tej dobe nevedeli (možno to nevedia ani dnes), kto to je John Peel. Takže po nejakom čase mi hovorili: "Bol tu nejaký Angličan, diskdžokej... nejaký John." Hovorili mi, že ma vtedy zháňali, ale nebol som doma. Tak mu povedali, že ma nemôžu zohnať. Ja som sa to dozvedel až po nejakom čase... V roku 1993 sme na január - február mali naplánované turné. Peel sa o tom dozvedel a dal nám vedieť, že by sme tam mohli niečo natočiť pre BBC.
Vy ste prišli do Anglicka ako neznáma česká kapela... Ako sa vám tam točilo?
Asi tým, že sme o tom príliš nešpekulovali, tak to bolo bez nejakého stresu. Hovorili sme si proste, že tam natočíme pár skladieb a nejako to dopadne.
To bola ešte skôr gitarová ako elektronická hudba....
S odstupom času sa mi zdá, že sme síce hrali na gitary, ale nebol to rock. Používali sme rockové nástroje, ale to, čo sme hrali, nebol žiaden klasický rock.
Ako si sa teda dostal k elektronickej hudbe?
Už keď som hrával na gitaru, snažili sme sa hrať so zvukom každej skladby, chceli sme, aby zvuk kapely, a vlastne všetkých nástrojov bol pestrý. No a keď sme neskôr objavili, že existujú samplery, tak sme si jeden zaobstarali a rozšírili tak našu zvukovú paletu. Začali sme vtedy používať sekvencery, ale nikdy sme nepremýšľali v intenciách, či sme gitarová kapela alebo rocková kapela, či hráme elektronickú hudbu alebo revival. Vždy sme to brali tak, že sme kapela, ktorá sa snaží o nejaké "dobrodružo".
Napriek tomu, že hudba EOST nie je príliš tanečná, niektorí ľudia ťa označujú za akéhosi praotca českej tanečnej scény. Zaujímalo by ma, ako sa na to pozeráš.
Praotec českej tanečnej scény... to je, samozrejme, nezmysel. To by sa dalo možno povedať o Michalovi Davidovi, ktorý začal robiť diskotéky, alebo o skupine Manželé, ktorá urobila prvý český rap. V Čechách ale viac-menej žiadna tanečná scéna nefunguje. Nemáme tu, ako sa povie po anglicky, "tanečné acts". Liquid Harmony alebo Ohm Square nie sú de facto tanečné projekty, fungujú proste ako živé kapely. A už vôbec nie Ecstasy Of Saint Theresa. Nás do tejto škatuľky zaraďujú práve preto, že máme sampler, používame sekvencer a v niektorých skladbách máme automatického bubeníka.
Čiže ste do tejto škatuľky zaraďovaní vďaka neznalosti českých hudobných žurnalistov...
Presne tak. Tak to bolo, aj keď nás zaraďovali medzi gitarové kapely. To je slepota českého žurnalistu, ktorý nevie, ako sa k tomu postaviť.
Kam by si teda zaradil hudbu EOST?
Hudobné dobrodružstvo. Sme proste zvukoví dobrodruhovia.
Nedávno ste vydali platňu In Dust 3. Máš predstavu, ako sa jej darí na českom trhu?
Vlastne od vydania až doteraz oscilujeme v českej top 80. Najvyššie sme boli 22, najnižšie okolo 48. Ale od septembra bude veľa nových vecí, takže to spadne asi nižšie. Čo sa týka čísiel, tak som celkom spokojný. Myslím, že sa predalo asi 3500 kusov. Keď na koncerty do Brna alebo do Prahy príde 1000 ľudí, ten potenciál je určite väčší. Ale, bohužiaľ, je doba, keď ľudia nemajú veľa peňazí. Ale zároveň si neuvedomujú, že keď si napália nejaké cédečko, idú sami proti sebe. Keby si napríklad napálili Csákovú, ktorú nemajú radi, tak je to v poriadku. Ale tým, že si napália niečo, čo majú radi, tak si to sami ničia. Pretože keď tie kapely nepredajú platne, tak nabudúce už asi žiadnu ďalšiu platňu nevydajú. Ja sám to nerobím, a všetko, čo sa mi páči, si poctivo kúpim. Lebo viem, že to tým podporím. Keď mám nejakú kapelu rád, tak chcem, aby vydala ďalšiu platňu. Už je načase, aby nám prestal diktovať náš kultúrny nevkus. Podľa môjho odhadu asi osemdesiat percent ľudí vie, že všetky tie "csákové" sú "opruz", ale nič proti tomu nepodnikajú. Nemyslím podnikať niečo násilne, ale podnikať aktivitu na podporu toho, čo si myslia, že je dobré. Prakticky to znamená, že idem a kúpim si to, čo sa mi páči. To je najjednoduchší, ale najdôležitejší spôsob, ako niečo podporiť.
Myslíš, že jediný problém je v peniazoch?
Nie. Je to hlavne v lenivosti. Alebo v tom, že si ľudia neuvedomujú, že národný nevkus tou kúpou vytvárajú aj oni. Tým, ako sa chovajú a čo konzumujú. Nie je to o tom, dívať sa na televíziu a nadávať, aká je blbá. To je o tom, že ideš a kúpiš si to, čo sa ti páči, pretože svet sa riadi podľa predajov. Treba sa chovať tak, aby nevkus vyhynul.
Nedávno som rozmýšľal nad tým, že by som založil hnutie, ktoré by sa volalo "Neser", čo by znamenalo nepodporovať sračky. Napríklad mňa oslovili niektorí ľudia z pop music, ktorých fakt nemám rád a nemohol by som s nimi spolupracovať. Keby som s nimi spolupracoval, tak by som im vlastne pomáhal... Alebo napríklad: mám nejakých kamošov, ktorí hrajú v doprovodnej kapele Daniela Hůlky a tiež ich to vnútorne serie. Ale v tej chvíli, keď by ho poslali do ----, tak by pomohli tomu, aby ten nevkus vyhnil, pretože by nemal podporu u tých ľudí, ktorí niečo dokážu. Ale keď nie si aktívny umelec, tak stačí, ak nejdeš a nekúpiš si nejakú sračku. Aj keď je to len nejaký časopis do metra.
Situácia v súvislosti s hudobným vkusom v našich krajinách je nepriaznivá. Si v tomto ohľade optimista alebo pesimista?
Optimista. Nemôžu sa tu predsa donekonečna predávať výbery z osemdesiatych rokov.
O pár rokov sa už budú predávať výbery z deväťdesiatych rokov :-)...
No práve. Len dúfam, že tam nebudú cover verzie hitov z osemdesiatych rokov... Nechcem odhadovať, ale myslím si, že veľa ľudí si tieto veci časom uvedomí. Kým si nebudeme kupovať len kvalitné veci, bude nás náš nevkus valcovať.
Takže vstaň, choď a kúp si hudbu, ktorá sa ti páči...
Presne tak.
A neobávaš sa toho, že keď si každý kúpi len to, čo sa mu naozaj páči, ten pomer sa vôbec nezmení... alebo sa dokonca zhorší?
Myslím, že nie... Problém je aj v tom, že napríklad fanúšička Backstreet boys si to svoje CD kúpi. Ale fanúšik Chemical Brothers si ho radšej napáli.
Možno keby si bol zbožňovaný ako niektorý z členov Backstreet Boys...
To sú ale hormonálne rozrušení tínejdžri. Tu nejde o nejakú slobodnú voľbu. Na nich proste zafungovala príroda, nie nejaký vkus.
Teraz teda k tvojmu vkusu. Čo si si v poslednom čase kúpil?
Tak napríklad posledný singel Moloko "Sing it back". A Navarovej Skleněnú vrbu. Alebo nového Trickyho, to ma ale, priznám sa, príliš nenadchlo.
Ešte sa nakoniec vráťme k EOST. Pripravujete k aktuálnemu CD nejaké koncerty?
Pripravujeme menšiu šnúru po niektorých českých mestách. Ešte predtým, než sme vydali tú platňu, tak sme sa snažili koncerty koncipovať tak, aby sa čo najviac podobali na platňu. Teraz sme ale chceli, keď už naše skladby môžu ľudia počuť v takmer ideálnej podobe na platni, aby tie koncerty boli živšie. Takže nepôjdu s nami žiadne sekvencery a samplery. Budeme tam mať živých hráčov na kontrabas, fender piano, perkusionistu a bubeníka. No a ešte speváčku a ja budem hrať na gitare.
Zastavíte sa aj na Slovensku?
Máme v pláne aj Bratislavu, myslím, niekedy v novembri.
Prídeme sa pozrieť :-) .