EOST: Články:
V súčastnosti dochádza k devalvácii hudby
ZdrojAlbumcity
Datum ?. ?.2001
AutorRoman Bomboš

...tvrdí producent a skladateľ JAN P. MUCHOW.

Asi najvyťaženejším mužom českého hudobného biznisu je v poslednom období sympatický Jan P. Muchow, producent, herec, hudobník, člen kultovej českej formácie Ecstasy Of St. Theresa. Nedávno bol hosťom bratislavského filmového festivalu, na ktorom uviedli film Samotáři, ku ktorému Muchow realizoval vynikajúci soundtrack. Pri spoločnom stretnutí ma zaujímalo, ktorá z mnohých tvárí práce Honzu Muchowa je vlastne pravou tvárou.

Najviac sa cítim sám sebou v kapele Ecstasy, keď sme v štúdiu a nakrúcame. A že občas aj produkujem, to je sprievodný jav toho, že mám hudbu veľmi rád. Ak ma niekto osloví, aby som mu pomohol, tak to nedokážem odmietnuť. Oslovili ma aj účinkovať vo filme a mal som príliš málo súdnosti, aby som odmietol. Už to asi nikdy nezopakujem.

Sám o sebe tvrdíš, že si producentom na vedľajší úväzok. Podľa všetkého máš asi najväčší vedľajší úväzok v Českej republike, pretože osloviť Muchowa sa stalo módou. Nie je to únavné a neodsúva to skupinu Ecstasy na vedľajšiu koľaj?

To je pravda, bohužiaľ. Počas množstva práce som si hovoril, ešte dokončím toto a tamto a pritom som na seba naberal mnoho ďalších projektov a vyše roka som nepracoval pre vlastnú kapelu. Našťastie som sa už naučil aj odmietať ponuky, a tak sa teraz pomaly púšťam do tvorby pre materské zoskupenie.

Môže Ecstasy pomôcť, keď ako producent iných interpretov nasávaš mnoho informácií o hudbe a vidíš reakcie divákov a poslucháčov? Nie je práca pre iných iba akousi generálkou, počas ktorej si môžeš odskúšať, čo bude najlepšie pre Ecstasy Of St. Theresa?

To asi nie. Albumy nerobíme preto, aby boli rekordne predávané, ale aby sa nám páčili. A aj keď sa teším, že platne, ktoré produkujem, bývajú komerčne úspešné, podieľam sa aj na projektoch menej predávaných interpretov. Baví ma preto spolupracovať aj s kapelou Priessnitz, pre Moniku Načeva, čo určite neboli hudobné bestsellery. V tomto momente som módnou záležitosťou ja, už o rok, o dva to môže byť ktosi iný. Pre mňa je to inšpiratívne v tom, že môžem pozorovať prácu kolegov a že si môžem v štúdiu veľa nových prvkov technicky i technologicky odskúšať. Zoznámil som sa s množstvom hudobníkov a teraz už viem, komu zavolať, keď budeme v Ecstasy potrebovať nahrať napríklad saxofón.

Nemôže sa pri tej nadproduktivite objaviť nálepka Muchow - šedá eminencia českej hudobnej scény?

Takto to necítim, aj keď si myslím, že je škoda, že v Čechách je hudobná scéna skutočne príliš úzka. Chcem, aby sa hovorilo aj o iných producentoch, aby sme žili kreatívnym a pestrým životom. Napríklad u vás na Slovensku je hudobná scéna oveľa farebnejšia a šťavnatejšia a vaše médiá sú oveľa otvorenejšie novým veciam. Ak porovnáte vysielanie českých a slovenských rozhlasových staníc, zistíte, že u vás kráčate modernejším a kultúrnejším spôsobom.

Vďaka za kompliment, ja ti ho Honza vrátim - si o krok dopredu aj pred českou hudobnou scénou. Nakoľko je dôležité filtrovať okolité hudobné vplyvy a poznať dianie na svetovej klubovej scéne? A dá sa na základe týchto pozorovaní vytvoriť akási typicky česká klubová scéna?

Nikdy som sa nesnažil mať typický rukopis či zvuk, baví ma pracovať pestrým spôsobom, aj keď mnohým môže práve tá pestrosť a variabilnosť prekážať. A u mňa sa to neustále mení a nič nie je stabilné. Práve vďaka tejto vlastnosti si kupujem platne a počúvam žánre, ktoré by u mňa v minulosti nemali šancu. V desiatich som napríklad džez nenávidel a vôbec som mu nerozumel, zato teraz ho dosť podrobne sledujem. A podľa všetkého nie je vhodné vytvárať typický český zvuk, uvedomte si, že keď sa napríklad hovorí o typickej francúzskej klubovej scéne, tak každému okamžite ako predstavitelia napadnú Daft Punk, ale mne sa napríklad oveľa viac páčia Air a tí nie sú až takí prezentovaní. Hudba je buď dobrá alebo zlá a nie je dôležitý jej pôvod a miesto vzniku.

Aká teda bude nová Ecstasy Of St. Theresa? Očakávania sú veľké.

My sme nikdy nemali závratné predaje, dokonca sme viac platní vždy predali vonku, takže aj najnovšie očakávania beriem s veľkou rezervou. Okrem toho si veľmi dobre uvedomujem, že väčšina ľudí, ktorá ma pozná ako producenta, ani nevie o mojej priamej spätosti s kapelou. A možno ani nevedia, že akási Ecstasy Of St. Theresa existuje. Náš nový album bude určite komornejší.

Skladáš pre rôznych interpretov, pre svoju kapelu, robíš reklamné jingle, ktoré komunikujú s klientom. Počuješ hudbu všade, a preto ju vnímaš a filtruješ do svojich projektov?

Práve som si uvedomil, že hudby je všade asi až príliš veľa, a preto dochádza k jej devalvácii. A šírkou mojej činnosti k devalvácii hudby vlastne tiež prispievam. Mrzí ma, že dnes sa hudba predáva ako background k umývaniu riadu, či k riadeniu automobilu. Chýba koncentrované počúvanie. Robím všetko preto, aby ľudia moju hudbu pozorne počúvali, aby ju vnímali a aby s ňou vnútorne komunikovali. Ak by to záležalo na mojom rozhodnutí, odstránil by som hudbu z veľkých supermarketov a výťahov, aby sa viac a pozornejšie počúvala v intímnom prostredí.

Koncom sedemdesiatych rokov francúzsky multiinštrumentalista Jean Michel Jarre tvrdil, že mu stačí, ak jeho hudba zaujme poslucháča aspoň na desať sekúnd. Čo od hudby vyžaduješ Ty a na aký čas by mala poslucháča zaujať?

No samozrejme, že čo najdlhšie. Desať sekúnd je pre našu skupinu málo, pretože máme dlhé predohry, chachacha. Najlepší pocit by som mal, keby si našu platňu púšťali vtedy, kedy by ju dokázali vnímať. Nie, keď umývajú okno, vtedy majú zmysly obrátené iným smerom.

Nakoľko korešponduje veľkosť BPM s vnútorným naladením Muchowa - skladateľa?

Veľmi často. Asi takmer vždy. Tvrdia nám, že máme veľa pomalých skladieb a keď si to spätne premietam, tak nielen pre vlastnú skupinu, ale napríklad aj pri tvorbe rôznych scénických hudobných projektov išlo o stredné a pomalé tempá. Takže ak Ecstasy Of St. Theresa nazývajú tanečnou kapelou, neviem si to celkom dobre predstaviť.

Tvoj soundtrack k filmu Samotáři dosiahol neuveriteľný komerčný aj umelecký úspech. Dokážeš si vôbec pri pozeraní tohto filmu oddýchnuť a vnímať ho ako bežný divák?

Žiaľ, ešte nemám ten odstup a dva-tri roky ho určite ani nebudem mať. Ešte stále pri počúvaní hudby vo filme viem, čo sa dalo zmeniť a aké iné postupy sa dali využiť.

Na záver možno obrazná otázka - aké "muchy" má Honza Muchow?

Ojojoj, tých je neúrekom! Nepoznám noty. Nie som fenomenálny inštrumentalista. Som samouk. A navyše sa zajakávam.

Nahoru
Designed by Gunny & Strictly Blue