Ak sa tak náhodou nestalo už predtým, rozhodne minulým albumom In Dust 3 sa pražská dvojica Ecstasy Of Saint Theresa stala referenčnou autoritou v rámci českej elektronickej scény a zároveň aj jedným z mála vývozných artiklov, ktorými sa Česi môžu pochváliť a veru sa aj chvália v západnom zahraničí. Napriek tomu sa EOST nikdy nedostali do playlistov bežných rádií, ani nepredali množstvo albumov primerané tomu, aké ódy na nich peje domáca odborná i laická tlač. Oveľa väčšiu slávu si Jan P. Muchow získal ako producent, autor divadelnej hudby k niektorým hrám od Shakespearea a najmä ako človek podieľajúci sa na soundtracku k mierne precenenému filmu Samotáři. Napriek nezáujmu väčšiny (a možno práve preto) sa spolu s Kateřinou Winterovou nevzdávajú, tvrdohlavo odmietajú prijať sivú českú realitu a prednedávnom prišli s novým albumom Slowthinking, v poradí už štvrtým. Presne ako s tými predošlými, aj tentoraz v rodnej krajine vytŕčajú, aj keď medzičasom už nevytŕčajú sami, takže to nie je také očividné.

Slowthinking je výstižný názov hneď z dvoch strán. V prvom rade presne vystihuje pomalú, zamračenú, ale nie smutnú atmosféru, ktorá spája všetky pesničky do uceleného celku. Na strane druhej sa dá pomalosť myslenia aplikovať na fakt, že Muchow je výnimočne pozorný poslucháč toho, čo sa deje vo svete. Tak ako málokto v našich zemepisných šírkach dokáže z toho, čo vyprodukujú žánroví trendsetteri, odpozorovať to podstatné a aplikovať do vlastných pesničiek. Vďaka tomu EOST držia krok, presne s istým časovým odstupom, ktorého dĺžka závisí od toho, ako dlho im práve trvá proces medzi prvým stretnutím v štúdiu a vydaním hotového albumu. V prípade Slowthinking to vraj bolo dva roky. Nemyslím si, že by sa samotný autor urazil, ak poviem, že ho tentoraz veľmi upútali posledné výtvory Lamb, poprípade i Björk. Presne tak totiž Slowthinking znie. Jeho pesničky sú plné nejasnej rytmiky s dominujúcou bezpražcovou basou, experimentovania s útržkami melódií a nadovšetko zvýrazneného spevu, bez ktorého by väčšina skladieb znela len ako nejaké nepochopiteľné ambientné pípanie v hotelovom výťahu. Kateřina so svojím - aspoň pre mňa - mimoriadne príťažlivým prízvukom je na novom albume to najhlavnejšie a je to práve jej, či už vedomé alebo nevedomé, pripodobňovanie sa k Louise Rhodes z Lamb v čase Fear Of Fours, čo vytvára môj dojem, že EOST sa jednoducho rozhodli prikloniť ku konkrétnemu zvuku, ktorému síce v ich podaní nemožno pripísať originalitu, ale to je jediné negatívum.

Slowthinking okrem toho nemá slabé miesta. To, čo EOST robia, robia skvele. Oproti českým recenzentom by som bol zdržanlivejší pri výrokoch o kapele svetovej úrovne, ale u nás im rozhodne ťažko hľadať konkurenciu. A domáce rádiá, s výnimkou alternatívneho Rádia 1, ich pravdepodobne ani teraz nezačnú hrať, ale to nech riešia vo vydavateľstve.